Domination - 29.KAPITOLA

7. února 2017 v 15:51 | Shandris |  Domination
Ahojte, pridávam po mega dlhom čase ďalšiu kapitolu Domination(teď som sa v tejto poviedke celkom rozbehla:D), no ešte budem musieť 28. kapitolu aktualizovať pretože sa robili menšie zmeny :D Po pravde veľa veci bolo opravených ale príbeh samotný to nijak nezmenilo, dúfam :D, len som opravovala gramatiku a sem-tam nejaký úsek xD To je aj jeden z dôvodov prečo som dlho Domination nepridavala, s tými kapitolami som sa serkala už pekne dlho :D A ak zajtra nebudem musieť do práce tak v ten deň zase checknem Events :D Snáď to ešte niekto číta xD A keby náhodou niečo tak sa snažím aj pohnúť v The GODS, tým chcem povedať, že som nezanevrela ani na jednu poviedku :D No toť asi vše čo som chcela, zatím sa mi pekne majte!



Kapitola 29
"Hm...poďme spať." ľahla si zamyslene do postele. Vlastne už ho ani nevnímala, jedine čo vnímala boli jej prázdne myšlienky. Tým čo jej povedal ju úplne rozhodil. Vlastne...tým čo videla. Čo sa mu stalo, že ju jeho oči dokázali tak zasiahnuť?
Uvažujúc nad tým pozrela jedným očkom naňho ako práve spojil ruky v dlaň pripomínajúc to modlenie, zavrel oči a zašeptal niečo čomu nerozumela. Na to sa mu na jeho viditeľných častiach tela rozžiarili na malý moment znaky.

Nakoniec sa pozrel na Rukiu.: "Ráno snáď bude múdrejší deň...." pozrel sa na jej posteľ čo si samozrejme všimla i Rukia.: "Zabudni."
"Hm??"nechápavo nadvihol obočie.
"Neviem kde chceš spať, ale na tej posteli nie. Niečo takéto si môžeš rovno odmyslieť."
V tej chvíli to mu robilo najmenšie vrásky, na tak odpornej posteli by nikdy nechcel spať ani za cenu prítomnosti kráľovnej.
"Stačí mi aj strop. Ten je omnoho priaznivejší." dotkol sa steny, po ktorej po štyroch prešiel až na strop, teda nad Rukiu nespúšťajúcu z neho zrak.
"Čo si tým chcel povedať??"
"Ale nič... Dobrú noc." schúlil sa do klbka a ležal tam akoby gravitácia nemala najmenšie pôsobenie.
"Ignorant..."spravila si pohodlie v sprievode povzdychu a počas toho jej v mysli prebiehali všetky možné žánre jeho smrti. Ani si to nezaslúži! Aby mu ten chvost odviazala, ale nie je taká sviňa.: "Ukáž...uvoľním ti ho." ponúkla sa.
No on ju ďalej spokojne ignoroval.
"Sľubujem, že s nim budem zaobchádzať jemne..."
Na chvíľu sa na ňu pozrel a bez jediného slova ho pomaly zhodil ku Rukii, ktorá ho opatrne chytila do rúk a svoj sľub mienila splniť. Hoci ho pár krát počula slabšie zavrčať, snažila sa mu chvost čo najopatrnejšie uvoľniť pokiaľ sa jej to nepodarilo a potom ho ani nevedela prečo po ňom pohladkala. Znova jej venoval tichý pohľad pri čom si chvost pritisol k sebe. Bolo to zvláštne cítiť na ňom jej nežný dotyk. Vie, že je to nemožné ale mal dojem, že pocítil akýsi cit, teplo...niečo z toho čím ho ľudia vždy fascinovali. Keď ho pohladkala po vlasoch, prišlo mu to taktiež príjemné, no vtedy to robila kvôli rodičom snažiac sa ich presvedčiť o niečom čomu snáď samotná nemôže veriť. Ale práve kvôli citom chcel ľudskú ženu a nie prelietavú Bloodgalku, ktorým po väčšine času je láska ukradnutá. Zavrel oči a s doposiaľ neznámym pocitom no príjemným na srdci sa snažil zaspať. Taktiež i Rukia.

Čas ubiehal....a ubiehal a ona sa len neprestajne prehadzovala. Neprestajne hľadala tu polohu, ktorá by jej vyhovovala no, keď ju našla myšlienky ju neprestali budiť. Ten večer s rodičmi jej prebehol mysľou snáď tisíc krát, neuveriteľne ju to ničilo a nedovoľovalo jej to zaspať no bola tu ešte jedná vec, ktorá ju v poslednom čase trápila. Kto do pekla je Toushirou? Iste, bloodgalí kráľ, bla bla...ale...ta kniha a on... sú v rozpore. Je iný ako ostatní bloodgali, už len faktom, že sa kráľovnou stala práve Rukia. Čo má za lubom, prečo ju ešte nezabil? Čo vlastne chce?? A čo sa mu stalo také strašné, že to ani nedokázal ututlať svojou večne chladnou a kamennou povahou. Nikdy z neho nedokázala čítať, občas jej pripadal ako bez duše. Akoby mal v hlave len súhrn povinnosti, ktoré MUSÍ spĺňať a nič iné. Musí to zistiť ináč sa zblázni!
Náhle otvorila oči aj tak to stále robila a pozrela sa odhodlane na muža ležiaceho schúlene na strope.
"Halo??"šepla neisto do ticha.: "Asi už spíš....ale..."umlčala sa. Stále si tým nebola istá no napokon túžba po pravde ju odhodlala. "Toushirou..."natiahla sa pomaly za jeho vysiacím chvostom a slabšie ho zaň potiahla.: "Toushirou!"
"Hm..."pootvoril rozospato oči no v momente keď si uvedomil, že má byť v strehu sa mierne cukol a zovrel za pomoci chvosta Rukii ruku pevnejšie.
"Prepáč....nechcela som ťa...ja len..."
Zameral pohľad smerom k nej.
"Čo sa ti stalo??" spýtala sa na rovinu.
"Kráľovná, nemám záujem sa o tomto s tebou baviť. Som urazený.."
"No tak povedz mi to, ako tvoja kráľovná ti to...."
Zazrel po nej tak škaredo, až si to radšej nechala vypustiť z úst.: "Poradím ti nezneužívaj svoj post v tvoj prospech. Mohla by mi totiž dôjsť trpezlivosť. Si možno kráľovná, ale ja som kráľ... Moje slova majú väčšiu váhu je to len moja dobrá vôľa, že ťa nechávam v popredí, takže si láskavo odvykni na to, že bude vždy po tvojom. A teraz ma už prosím nechaj."
"Ale..."
"Moju minulosť sa nikdy nedozvieš. Som ochotný ti porozprávať o všetkom ale toto nikdy. Dobrú noc..." vydýchol a ona sa sklamane otočila na bok. Prečo nie?? A prečo to vlastne rieši? Mala by radšej vyriešiť dôležitejšie veci a nie henten kus ľadu! Napokon, hodiac za hlavu svoju zvedavosť, pokračovala v tom o čo sa snažila celú noc a to zaspať.

***************
Skoro ráno sa domom začínali ozývať slabučké krôčiky a tichý šepot. Je nepravdepodobné aby to človek počul, no bloodgali majú ostrejšie zmysly. A ak vypadá, že spí, neznamená to, že nie je v strehu. Neznámy pohyb v dome ho totiž ihneď prebral, otvoril oči a uvedomil si, že na dedinu začínajú dopadať prvé lúče svetla. Vtedy si aj cez okno všimol ako Rukiin otec niekam odišiel s tým, že sa dlho nevracal. Nemal z toho dobrý pocit, navyše už tu bol príliš dlho, preto sa rozhodol po tichu zliezť dolu zo stropu a pokúsiť sa vzbudiť Rukiu.: Do čerta... pocítil pri pohybe na svojom tele bolesť. Svätené miesto robilo svoje, musia už odísť. "Hej." so šepotom sa nechtom jemne dotkol jej tváre. Chcel ju iba poťukať a prebrať ale, keď sa tak na ňu díval...sledoval ju počas spánku...čím dlhšie v tom pokračoval tým splašenejšie mu bilo jeho srdce. Tie pocity, ktoré v ňom prevládali, ešte nikdy necítil nič také intenzívne, až sa musel dotknúť svojho srdca. Zároveň neodolal pokušeniu a namiesto poťukania nechtom ju tento krát nepatrne pohladil po tvári.
"Mm..." zavrtela sa v spánku, preto dal ruku stranou zatiaľ čo sa k nemu spokojne otočila. Zdalo sa, že ju nevzbudil, tak ju z tejto blízkosti chvíľu naďalej pozoroval i napriek možnému riziku a pokúsil sa jej znova dotknúť, keď v tom:
"Rukia, pane bože!!" s výkrikom zabuchla dvere a držiac si tvár predychávala to čo videla. Však ten bloodgal ju tam obchytkával!!

"Č-čo?!! Čo sa deje??" trhnutím sa posadila a zazrela na zavreté dvere.
"Ja neviem."
"Naozaj?? Tak prečo moja matka tak vypiskovala?? Čo si robil??" prebodla Toushira podozrivým pohľadom.
"Nič. Ale to je aj tak jedno, keďže si všetko rodičom vytrúbila mali by si na to proste zvyknúť. Pamätáš? Consortium... Partnerstvo so všetkým čo k tomu náleží." pripomenul a Rukia neisto skrčila nos. Radšej sa od neho aj o niečo vzdialila, čo sa pre boha dialo, keď spala??? Ten fakt jej bol nepríjemný hlavne kvôli jeho pofidérnej i násilnej minulosti! Možno bolesť časom ustúpi no vždy, ak sa pozrie do jeho očí, uvidí v nich smrť. Vraha. Je to ako jeho nezmazateľný otlačok. Radšej sa zdvihla z postele aby ho ani len nenapadlo sa pokúšať o niečo ďalšie a hoci ju zaujímalo čím si vyslúžili toľký krik, mala sto chutí spustiť poldňové kázanie, radšej sa na to nepýtala a vybrala za matkou. Čo si teraz o Rukii asi pomyslí??
"Kráľovná? Kráľovná! Kam zas ideš?? Ach...!"podráždene zavrčal a prekrížil si oduto ruky. Všetci sú v jej očiach dôležitejší než on! Kedy bude na prvom mieste? Aspoň RAZ!
"Musím ísť, počkaj tu."zavrela za sebou a on si odfrkol.
"Typické...čakaj, zostaň, sadni, urob toto, urob hento...Do kedy sa ku mne mieni takto správať?"vzdychal znechutene. A teraz jej zabudol povedať dôvod, prečo ju vlastne chcel vzbudiť...nemá totiž dobrý pocit z jej rodičov. Niečo plánujú, vie to, cíti to.

Zatiaľ Rukia opatrne vkročila do kuchyne a sledovala z diaľky svoju matku otočenú chrbtom k nej. Pravdepodobne ju nevidela...
Chcela sa k nej priblížiť, porozprávať sa, udobriť ale nevedela prísť na žiadne správne začiatočné slová...
"Nemala by si si ho púšťať k sebe tak blízko..." ozvala sa naraz jej mama a Rukia priam stuhla na mieste.
"Ale...."začala opatrne.: "Ja si ho k sebe nepúšťam. O to sa báť nemusíte."odpovedala a ďalej sledovala svoju vzdychajúcu matku, ktorá sa oprela o stôl. Vtedy si Rukia mohla konečne všimnúť jej ustarostený nešťastný výraz.
"Mami..."
"Nehovor prosím nič zlato, nechcem sa hádať. Radšej sem zavolaj toho basta-...bloodgala."opravila sa.: "Spravila som raňajky a už by mal prísť aj tvoj otec."
"V poriadku." bez ďalších slov sa vybrala von z kuchyne. Nečakala, že sa jej matka pokúsi o priazeň.
"A Rukia??"
"Áno?" obzrela sa.
"Nikdy mu nepredaj svoje telo ani dušu... NIKDY, dobre?? Chráň samu seba pred nim."
Na to sa slabo pousmiala.: "Samozrejme, nemaj strach. Nikdy ma nedostane."uistila ju a napokon odišla za Toushirom.
"Ach..." uľavilo sa Hisane aspoň čiastočne. Teraz už len počkať na hlavu rodiny a nadíde ta najhoršia i najťažšia časť dňa. Už aby to bolo za nimi...
to be continued...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Banner: