The GODS - 74.KAPITOLA

12. října 2016 v 18:56 | Shandris |  The GODS
Tak po dlhom čase sa ozývam a pridavam ďalšiu kapitolu poviedky The Gods :) Chyby prosim ignorujte :D Umm...pri kopirovani nastali mensie problemy takze ak by sa nahodou opakoval nejaky usek pravdepodobne som to blbo naskladala a nevsimla si to pri kontrole, pretoze mi to nikdy nejde v celku... -.-" Potom ked tak kricte a ja to opravim:)



Kapitola 74
Zo zeme náhle vyrazil ľadovec pred ktorým sa Grimmjow len o vlások stihol vyhnúť za pomoci kotúľa a Rukia uskočiť.: "Čo to do prdele bolo?!"vykríkol pobúrene a hneď mu do očí padol boh uviaznutý v ľade.
"Ichigo!" zvolajúc jeho meno sa ihneď rozbehla k ľadu s cieľom ho kosou rozsekať. Bolo jej jasné, že toto malo patriť Ichigovi, preto sa tomu stihli vyhnúť, lenže Ichigo to šťastie nemal. Bol ako zamrznutý v čase, ani sa nehol!
"Toto ale vôbec nevypadá na pozitívnu reakciu!"vyprskol zatiaľ čo Rukiu neprestajne vrážala do ľadu a kúsok po kúsku z neho odlamovala.: "Vydrž Ichigo! Už to skoro bude!!"vrazila do stredu hrotom kosy a konečne sa celé to ľadové väzenie zosypalo. Ichigo sa zhlboka nadýchol a padol na koleno.: "Nechcú prestať. Toushirou ma zbavil môjho postu!" zavrčal chytajúc ďalší dych.
"Čože?"ozvali sa jedno hlasne.
"To akože sme v koncoch?!"nevedel si predstaviť Grimmjow následky. Vlastne ani nemusel, však to videl všade na okolo! Ale dúfal...že by to mohli nejak zastaviť...
"Čo sme to urobili! Prečo som zahodil svoje srdce!! Prečo som Toushira nevypočul vtedy, keď ma o to prosil?!" chytil sa Ichigo bezradne za hlavu. Je to jeho vina! Keby sa aspoň pokúsil pomôcť, keby aspoň urobil niečo a nesnažil sa ho umlčať, mohlo dopadnúť všetko ináč!
Rukia nevedela čo má robiť, bolelo ju to...všetko...: "Neber všetku zodpovednosť na seba...bola to i naša vina..." kľakla si a dotkla sa súcitne jeho chrbta.: "Nadišla chvíľa, kedy si musíme priznať, že sme titul boha nadobro stratili..."
"Počujete sa vôbec?!"zreval Grimmjow a to prinútilo zlomených bohov zamerať pohľady naňho.
Už ho to naozaj nebavilo!: "Neustále sa len ľutujete! Rozprávate ako ste mohli všetko zmeniť! Už dosť bolo kurva týchto reči! Vstaňte z tej špinavej zeme a začnite bojovať!! Ak chcete byť znova bohmi oprášte svoju zašlú slávu a vezmite si ten titul späť!!" ukázal prstom na svet.: "Zachráňte to čo sa ešte dá! Pomôžte mi! Pomôžte ľudu! A staňte sa tými bohmi, ktorými chcete byť!"

Náhle sa Ichigo odhodlane postavil a venoval Grimmjowi vážny pohľad.: "Grimmjow... Pomohol si Rukii zachrániť moje srdce spod vplyvu pekla a očistiť ho do poslednej bunky. Za to som ti naozaj vďačný... Si mocná osobnosť, silnejšia než som si myslel. A očividne pevne odhodlaná ľudí ochrániť."dotkol sa svojho srdca.: "Ak je naozaj osudom Zeme prežiť, dovoľ mi sa teda pridať na tvoju stranu pomôcť zachrániť svet.Máš pravdu, ľútosťou nič nevyriešime, chcem bojovať! Potom...ma môžeš zničiť. Nebudem sa brániť, ale teraz chcem pomôcť!"na dôkaz toho, že to mysli vážne sa všade po svete jeho armády legendárnych bytosti za pochodu zmenili v kameň a začali sa rozpadať.
"Samozrejme, že pomôžem aj ja!" pridala sa Rukia a Grimmjow prikývol.:
"Musím ísť za Toushirom. Vy sa postaráte o zvyšok...vybavíme to raz a navždy a potom sa budeme baviť o tvojej existencii." odvetil na čo mu Rukia venovala vystrašený výraz. Konečne je Ichigo späť s jeho srdcom, nemôže zomrieť!! Musí Ichigove meno očistiť skôr, než sa Grimmjow rozhodne!
"Za Toushirom pôjdem ja." rozhodol Ichigo, ktorý ukázal rukou na Grimmjowa a ten sa naraz začal znášať.: "Č-čože?? Čo to robíš?!"
"Pošlem ťa za ďalším bohom."
"Za Toushirom!"prikázal pred tým než Ichigo zamávol rukou a Grimmjowa tak nadzvukovou rýchlosťou teleportoval na ďalšie miesto.

Po tom čo tam ostal už len on a Rukia sa mu znova podlomili kolená no ona ho stačila zachytiť.: "Si v poriadku??."
"Hej... už nemám moc síl, Grimmjow je naozaj mocný..."pozrel sa na ten zničený zadymený svet a v tom momente pocítil ďalšiu bolesť. "Kam si ho poslal?? Snáď nie za Toushirom!" "Tam kam bolo treba..." odpovedal jej s menším úsmevom potom naďalej sledoval svet pri čom plnil jeho srdce o to väčšou bolesťou no i hnevom. Hnevom poháňaným toto zastaviť aj keby ma opätovať vlastný život!
"Za Toushirom ideme my! Hneď!"zmenil sa na žiaru nečakajúc Rukiinu odpoveď.
"Po-počkaj! Ichigoo!!" zaspätkovala, odrazila sa od zeme a taktiež, sa zmeniac na žiaru, letela za Ichigom.

Teraz si ľudia mohli v atmosfére všimnúť 2 kométy, čo majú od nich očakávať?? Bolo správne ich nechať tak? Ak áno kam majú namierené?

***************
5 hodín od otvorenia brán....a planétu posialo peklo. V rôznych častiach horeli mesta, alebo po nich zostali krátery... Japonsko i ďalšie pevniny postihol Ukitakeho hnev, no tento krát nie tak silný, pretože tento Boh sa dočasne stiahol a teda pevniny zasiahli dozvuky jeho moci. Kraken mienil svoje rozhodnutie dodržať hoci to čo spravil Toushirou ho dosť zmiatlo, nehne sa z tohto miesta.

Armády nemŕtvych snažiace sa polapiť svoju korisť, zelené plamene pohlcujúce už prázdne ulice, všade sa nachádzali mŕtve tela ale aj preživšie ľudské bojujúce armády, dookola a adookola...umierajucí ľudia milióny ľudí...všade cítiť pach smrti a krvi. Na niektorých miestach obloha plakala na niektorých odhalila rysujúce sa nebesia. Hoci nie každý z bohov bol za zničenie sveta, rozhodnutie padlo. Ani na sekundu toto šialenstvo neprestávalo, tam kde sa Bohovia ešte nedostávili sa ľudia zhlukovali do obrovských spoločností a modlili sa ku Toushirovi. K tomu aby ich zachránil!

Ale on....sa iba nadšene uškrnul a stisol ruku v päsť! Moc z celého sveta od každého tvora smerovala rovno doňho a tým pádom mohol pokračovať v tom čo bohovia začali. Odpustiť?? Vypočuť ich?? Nikdy!! Prečo by mal?? Po tom všetkom? Chce vidieť ako existencia Zeme skončí!
No naraz sa Toushirou rozžiaril a následne z neho vystrelila vlna energie, ktorá neublížila ani muche. Iba na chvíľu odhalila na každom živom tvorovi energetické vlákna, žili, v ktorých koloval život. Na malý okamih to prešlo cez celú planétu, dokonca i vesmíru.
Zatriasol tvárou a odolal tej energie.: "Čo je to za pocit..."pozrel sa smerom na stmievajúcu oblohu, vesmír....akoby ho volal.
"Heh...na toto nemám čas..." venoval sa radšej ďalej svojej práci a spokojne sa pripojil ku armádam bytostí taktiež s preživšími drakmi, ktorí sa stihli dostať z ľadovcov, slúžiacich pred tým ako výpomoc ľudu no to už dávno nebola pravda.

Lenže neskôr...im cestu zatarasila ďalšia armáda, tá ľudská. Zatiaľ čo sa armáda Bohov rozbehla do útoku, on si kusol do prstu a nechal na zem spadnúť kvapku krvi. Ta okamžite na prítomnosť červenej tekutiny reagovala, začala sa otriasať, trhať a zdvíhať do výšky pri čom sa formovala na bytosť. V strašlivé, obrovitánske monštrum!

V Sydney sa nachádzal na najvyššej veži obrovský okrídlený tvor, ktorý neustále zlostne reval a pri tom sa zdola zdvíhal, dym, oheň a čiastočky zničeného sveta. Z oblohy padali malé meteority akoby blízko vybuchla sopka, po zemi sa plazila láva...budovy sa prepadali, ľudia kričali....a Kokuto si užíval ten pocit.: "Nemajte mi to za zlé, ale mám naozaj radosť z toho čo sa práve deje!"smial sa.: "Som predsa boh pekla!"

Iné mestá i dediny zasiahli lesy...všetkého čoho sa dotkli obrástli a keďže to chvíľu trvalo, ľud mali aspoň ako takú šancu na útek no nie ak sa dostali do pasce z každej strany obkľúčený mäsožravými rastlinami a nemali po ruke nič čím by mohli tie gigantické rastliny zničiť. V tomto prípade mohli len čakať na svoju nepríjemnú smrť...

***************
Boli z toho zdrvený...vláda nevedela čo má robiť...štáty pomaly zanikajú...svet zaniká a teda im na um prichádzala posledná nádej. Zmačknúť to červené tlačidko a zapojiť do vojny atómové zbrane? Tie čo samé môžu zničiť túto planétu...a taktiež i ľudí... No ak nezničia Bohov...oni zničia ľudí do posledného takže nadišiel čas rokovať.
to be continued...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dada Dada | E-mail | Web | 27. října 2016 v 22:08 | Reagovat

Ahoj, Shandris. V prvom rade sa ospravedlňujem, že nepíšem nič k poviedke. :( Chcela som Ti navrhnúť blogovú spoluprácu, vieme si napísať mail? :) Ďakujem, Dada.

2 Shandris Shandris | 28. října 2016 v 9:01 | Reagovat

[1]: Ahoj :) jasne, moj mail je vevka73@azet.sk :)
Ako to presne myslis, ze blogova spolupraca? :)

3 Dada Dada | E-mail | Web | 28. října 2016 v 20:21 | Reagovat

[2]: Písnem mail, uvidíš! ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Banner: