Separation - 16.KAPITOLA

25. listopadu 2012 v 12:39 | Shandris |  Separation
Pokráčko na svete:)))


Kapitola 16
Dievčatá mali šťastie, pretože Byakuya vošiel do väznice pár minút po tom ako vybehli von a podplatili stráže.: "Shan...keď uvidíš, že otec ide preč z väznice, bež do svojej izby. Ja idem pripraviť, niečo čím uspíme stráže aby sme Toushira dostali von." "Dobre..."odpovedala Rukii a šla sa schovať.

Zatiaľ s kým Rukia hľadala niečo na uspatie stráži, Byakuya vošiel k Toushirovi do cely. Toushirou si ani neuvedomil, že je niekto pri ňom. Bol príliš vyčerpaný na to aby vnímal okolie. Mal sklonenú hlavu a snažil sa zaspať. "Vzbuď sa!!" surovo doňho kopol. Toushirovi až vyrazil dych a zakašľal. "Som tak šťastný, že ťa mám v tomto hrade..." vyškeril sa, chytil Toushira za vlasy a zaklonil ho aby mu videl do jeho očí. "Bastard..." z ťažká prehovoril a opľul Byakuyu, ktorý mu od hnevu takú vrazil, že mu skoro zuby vyrazil. Opäť ho schytil za tvár a dal sa k nemu tesnejšie.: "Budeš trpieť! Počuješ?? Tak ako trpeli tvoji rodičia! Dobre sa pamätám na to ako ma tvoja matka žiadala o zľutovanie. Dobre sa do nej zapichoval meč. Do jej nežnej pokožky. "Ahhhhhhh!!!! Zhni v pekle ty krysa!!!" so slzami v očiach po ňom vrieskal. "Ešte som ti nepovedal ako zomrel tvoj otec... Síce som ho zastrelil...ale to nebolo všetko." odstúpil od Toushira z ktorého tiekli slzy potokmi. "Čo som ti spravil....prečo si ich zavraždil. Bola človek počuješ??" plačúci mu vravel. Byakuya sa vyžíval z jeho bolesti a podlo sa usmieval.: "Porodila bastarda... Musela zomrieť, určite by sa mi chcela pomstiť. Ale zabiť tvojho otca bolo pre mňa ozajstným pôžitkom, keď kričal z toľkej bolesti. Na upíra si dosť mladý, ale ani to mi nerobí problém ťa mučiť. Ani keby máš rok. Nad takýmto hnusom sa nedá zľutovať. No nič... Neskôr ti prídem zase povyprávať nejaké zážitky s tvojimi rodičmi."spokojne si odišiel z cely. Toushirou nedokázal zastaviť slzy. Tak veľmi ho tie slova boleli. Bolo to horšie ako všetka ta bolesť čo do teraz zažil. Srdce mu šlo puknúť.

Byakuya vyšiel von a Shandris pootvorila prekvapene oči. Počkala s kým zmizol a potom utekala za Rukiou.

"Máme zelenú!" vyhŕkla, keď vošla do izby. "Už?? Super." miešala odvar a potom dala poháre na tácku a zdvihla ju aj s nimi. "Si si istá, že to vide??" spýtala sa jej Shandris a Rukia presvedčene prikývla.: "Musí... Musíme ho dostať von. Ďalší deň by už neprežil...""Konečne ho zachránime..." usmiala sa Shandris. Bola šťastná, toto Toushirovi naozaj nepriala.

Otvorila Rukii dvere, kde zbadali 3 stráže. "Hej dievčatá! Jedna návšteva stačila!" "Ja som vám ešte uvarila čaj za vďaku." usmiala sa na nich sladko Rukia a stráže podišli k nej. "Čaj??" "Áno...exkluzívne od princezny pre vás." naďalej sa usmievala. "No ja neviem..." poškrabal sa strážny na hlave. "Čo ti šibe? Chceš uraziť princeznú??! Ďakujeme, ste tak pozorná." ďalší dvaja si vzali do rúk čaj a napili sa. "Prepáčte...nechcel som vás uraziť." zobral si aj posledný. Uklonili sa a odišli von. "Shan!! Ono to vyšlo!!" v šepotu tancovala Rukia. "Teraz už len čakať." tiež pocítila v srdci silný príval radosti až sa jej nahrnuli slzy do očí.

Netrvalo dlho a stráže o chvíľu tvrdo zaspali. Dievčatá nestrácali čas. Zobrali kľúče od cely, no jeden strážny ho mal na krku. Shandris mu ho opatrne vyvliekla a bežala spolu s Rukiou za Toushirom. "Toushirou!" v šepotu naňho kričali ako otvárali celu. "Toushi!"
Pootvoril oči a pozeral sa na ne ako k nemu pribehli a začali mu rozväzovať a uvoľňovať ruky. Keď ho povolili spadol na zem.: "Ach..." zastonal. "Prepáč..." obe ho začali opatrne dvíhať. "Prikryjeme ťa aby nikto nevzbudil podozrenie..." zakryli ho čiernym plášťom, ktorý mali pri sebe. Všetko mali obe pekne naplánovane. Potom zatiaľ čo Rukia držala Toushira na nohách, Shandris všetko pozamykala a vrátila kľúče strážam tam kde boli aj predtým. "Shan...rýchlo." bola Rukia čoraz viac nervózna. Stráže sa už dosť prehadzovali, hrozilo, že sa už vzbudia. "Neboj Rukia...keď som bežala za tebou vzala som si." ukázala jej pištoľ.: "Pri najhoršom mám záložný plán." Rukia na ňu vyvalila oči.: "Zabiť ich??!" "Áno, ale tak aby to vypadalo, že som len ja zachránila Toushira." vrátila posledný kľuč a potom rýchlo zdrhli aj s Toushirom, ktorého obe držali.

"Čo teraz??!" vliekli ho nebezpečne chodbami hradu. "Poznám jednu izbu, kde už 500 rokov nikto nebol. Tam som sa vždy tajne hrávala a schovavála keď som bola malá. Akurát je trocha zaprašená." šepkala Rukia, keď v tom zbadali, že niekto kráča chodbou. Našťastie bola noc, ešte ich dotyčný nevidel. "Čo teraz!!?" zazrela na Rukiu. "Sem!!" schovali sa za rok a chytili Toushirovi ústa aby nevydal ani hlásku, pretože nim trocha trepli o stenu na čo sa ozvaly rany na jeho chrbte. "Prepáč." obe mu povedali a ostali tíško ako myšky. Osoba ktorá prechádzala okolo s držajúcou sviečkou bola Hisana. Rukia na ňu prekvapene pozerala. Kam asi tak mierila o pol noci?? Našťastie prešla okolo bez toho aby si ich všimla. Keď bol vzduch čistý pokračovali ďalej cez poschodie a ďalšie chodby. Nakoniec sa nepozorovane dostali na miesto, o ktorom Rukia vravela.: "Sme tu." otvorila poklop a vyliezla hore po rebríku. "No ok, ale ako dostaneme Toushira hore..." držala ho Shandris. "Toushirou, musíš nám pomôcť..." pozreli obe naňho. "Fajn..." unavene prehovoril.
Po chvíľke ho spoločným úsilím dostali na poschodie a Rukia otvorila jedny z dverí, na ktorých bola pavučina.: "Tu je ta izba..."vydýchla si, keď boli na mieste. "Paráda!" "Pšššt!!" zazrela na Shandris, ktorá si chytila ústa. "Prepáč! Neuvedomila som si...." Rukia pribehla k posteli a zvalila z nej všetko haraburdie aj s dekami s kým neostala na nej len plachta. "Položme ho." "Na brucho..." prehovoril a obe prikývli. Tak ako si Toushirou želal aj spravili a opatrne ho položili bruchom na posteľ. Potom si baby vydýchli ešte raz a na úspech sa usmiali. "My sme to naozaj zvládli!" šepkala nadšene Shandris. "Áno! Dúfam, že nás tu nenájdu. Aspoň do vtedy s kým Toushirou nebude môcť odletieť." pozreli sa naňho ako už spal. Prisadli si k nemu. "Ešte nesmieš spať, musíme ti niečo povedať."pokúsila sa ho Rukia prebrať. "Hm..." "Prepáč." "Vieš...vždy len v noci budeme môcť prísť, takže tu musíš byť tíško ako myška. Dobre??" vravela mu Rukia a on prikývol, potom opäť zavrel oči s tým, že teraz ho už nikto nepreberie. Bol príliš uťahaný a vyčerpaný na to aby dokázal vnímať. Opäť sa obe usmiali. "Necháme ho už spať..." pohladkala Rukia Toushira po tvári. "Dobre..."Pred tým ako odišli boli ešte chvíľku pri ňom a potom sa vydali do svojich izieb aby nevzbudili podozrenie.

****RÁNO****
Stráže prekvapene civeli na celu v ktorej boli tak nanajvýš krysy. "To nie je možné..."

***************
"Dobré ráno..." pozdravila Rukia celú rodinu a potom sa venovala len svojmu jedlu. S nikým okrem svojej matky a so Shandris nechcela hovoriť. Ichigo sklonil zrak, bol z nej tak nešťastný, že všetku chuť do jedla náhle stratil. Byakuya si odkašľal a všetci naňho pozreli. "Dcéra moja..." začal, ale Rukia mu skočila do reči.: "Viem čo mi chceš povedať. Netráp sa tým, aj tak sa to nestane. Ďakujem za raňajky." postavila sa a odišla. "Rukia! Ale ešte si nedojedla!" postavila sa Hisana zo stoličky. "Nechaj ju tak..."povedal jej Byakuya a Hisana si ustarostene sadla za stôl.: "A ty Ichigo....nemáš sa čoho báť. Som si istý, že to nebude dlho trvať. Moja dcéra ťa má stále rada." "Možno ju ovláda..." prehovoril sklesnuto a Byakuya otvoril oči. To mu nikdy nenapadlo, je známe, že upíri dokážu obeť ovládnuť, čo ak celý ten čas... V tom sa rýchlo postavil a mieril za Rukiou. "Byakuya...kam ideš??" obzerala sa za nim Hisana. "Niečo vybaviť." zavrel za sebou dvere. Bol tak zaslepený nenávisťou, že si ani neuvedomil, že keď upír kusne človeka dokáže mať nad nim moc a kontrolovať ho. Toto musí zistiť a ak sa jeho obavy splnia to mu nedaruje!!

Hisana si vzdychla spolu s Ichigom. "Je to tu napäté...ja chcem moju starú dcéru spolu s mužom..." sklonila zrak.: "Je mi ľúto, že sa teraz hádaš s Rukiou." "Snáď sa to vyrieši...dúfam v to, pretože vašu dcéru naozaj milujem. Čistou láskou..." V tom vtrhol dnu posel.: "Kráľovná! Zlé správy!!"
to be continued...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Noe Noe | E-mail | Web | 25. listopadu 2012 v 14:20 | Reagovat

Ale Byakuya je už aká sviňa? xD No, v každom prípade super časť a teším sa na pokračovanie :)

2 Danyla Danyla | Web | 25. listopadu 2012 v 14:23 | Reagovat

No jasné takto odseknúť ten koniec to už ani lepšie nešlo čo ??? Švihaj a napíš pokračovanie som hrozne netrpezlivý človek tak rýchlo rýchlo šup šup!!!

3 lucy lucy | Web | 25. listopadu 2012 v 15:23 | Reagovat

Ceemmm dalsiiuu kapppiittoollluuuuu!!! >3> :D

4 Kikio Vega Kikio Vega | Web | 25. listopadu 2012 v 17:47 | Reagovat

krasny diel :3

5 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 25. listopadu 2012 v 20:27 | Reagovat

Rangiku: ten Byakuya už je teda riadne drastický, fakt mi je Toushira ľúto, ale tak hlavne, že sa dievčatám podarilo vyviesť z tej cely :-) Mali to celkom dobre vymyslené, sú to teda šikulky :D Teším sa na ďalšiu časť, som zvedavá, čo urobí Byakuya, keď zistí, že Toushiro už nie je o väzení, jeho tam aj porazí :D

6 Sayo Sayo | Web | 25. listopadu 2012 v 21:11 | Reagovat

Konečne sa im podarilo Toushira oslobodiť :-)  :-)  :-)  :-) chudák ten si toho riadne vytrpel

7 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 26. listopadu 2012 v 15:40 | Reagovat

Rukia: z Byakuyu sa nám tu stáva pomaly psychopat :D ešteže že Shan a Rukia Shira zachránili :D som zvedavá, čo bude v ďalšej časti :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Banner: