Separation - 3.KAPITOLA

19. února 2012 v 15:38 | Shandris |  Separation
Pokráčko Separation:) Chyby nevšímajte:)



Kapitola 3.
Byakuya s Ichigom sa vrátili do hradu a keď sa dozvedela kráľovná Hisana, že Rukiu nezachránili zrútila sa. "Prisahám ti.... Ten bastard bude za to pikať!" odišiel Byakuya naštvane z miestnosti pri tom mal chuť všetko rozhádzať a porozbíjať. Ichigo len kopol do steny čo mal toľko hnevu v sebe. Hneď potom sa vydal zohnať vojakov, ktorý by dokázali vyslobodiť Rukiu.

****VEČER****
"Na, najec sa..." posadil ju za stôl a pred tvár jej dal upečené kurča.: "A opováž sa utiecť. Po druhé ťa varujem..." sadol si na druhú stranu stola a začal jesť tiež kurča.: "Možno bola princeznička zvyknutá na rozmaznávanie a všetky možné druhy jedál." V tom buchla rukami o stôl.: "To nie je pravda! Nič o mne nevieš! Tak ma prosím prestaň urážať! A odsudzovať, to môže len boh!" "Boh?? To slovo predo mnou nevyslovuj, pretože on nie je!" "Je!!" "Keby Boh existuje, zachránil by mojich rodičov a neprizeral by sa ako ich vraždia!" "Boh nám dal vlastné myslenie. Kto povedal, že nás ochraňuje?? Podľa mňa nás Boh stvoril a prezradil nám ako sa dostať do raja. A dal nám možnosť rozhodovať sa! Lenže je aj satan. Tak ako sú dobrý ľudia sú aj zlý. Preto toľkej bolesti, ale osud si nájde každého." "Tomu ty veríš?? Si naivná... Pozri sa do reality." odfrkol jej a začal s nezáujmom jesť. "Každý si verí svojmu. Boh sa nemôže každému ukazovať ako atrakcia. V živote sú ľudia, ktorý ho videli. Iným to musí stačiť." "Blablabla..." skočil jej do reči.: "Už jec, vychladne ti to. A sadni si, predsa nechceš jesť v stoji." Rukia si v tichosti sadla a pozrela sa na kurča. Musela uznať, vypadalo lákavo, len nerozumela prečo aj on je mäso. Skôr čakala krv.... "Problém??" spýtal sa jej.: "Piekol som to kvôli tebe... A neboj sa. Nie je otrávene. Mŕtva by si bola už k ničomu a bola by to nuda." Na sucho preglgla a chytila do ruky nôž.: Nôž... pozrela sa na Toushira, ktorý mal rukou podopretú hlavu a čumel do strany, pri tom žul mäso. Nenápadne si ho začala dávať pod stôl aby si ho mohla schovať pod šaty a tak pri príležitosti zabiť Toushira. "Nech ťa to ani nenapadne... Pekne ho vráť na stôl." pozrel sa znudene na ňu. "Čo?" Postavil sa a šiel k nej.: "Nerob zo seba blbú..." vytrhol jej nožík z ruky.: "Jec...môžeš jesť aj rukami, keď ti je príbor na hranie..." "Nie som....hladná..." v tichosti odpovedala. "Fajn, tak budeš bez večere..." čapol ju za ruku a odtiahol do izby, kde ju opäť zamkol. Potom si odkráčal preč.

Bola už takmer polnoc a Rukia nemohla zaspať. Po takomto dni sa jej ani nedalo. A hlavne ležala nervózne v posteli a triasla sa ako osika. Bála sa byť sama. Mala pocit, že skolabuje. Keď sa pozrela von oknom les vypadal hrozivo, samé čudesné zvuky sa z neho ozývali a sem tam čosi svietilo. Keď čosi buchlo pri okne vystrašene vyskočila z postele a pribehla ku dverám.: Ja sa tak veľmi bojím.... vzlykala.: "Chcem ísť domov.. Prosím, nech sa mi nič nestane." vytiekli jej slzy. Naraz sa dvere otvorili a ona sa prestrašene postavila. "Posteľ je tamto a nie na zemi..." nechápavo na ňu pozeral Toushirou. "Č-čo tu robíš??" "Si myslíš, že ťa nebudem kontrolovať? Netuším čo všetko ťa napadne..." šiel ku oknu a zavrel ho.: "A nechápem prečo si nezavrieš okno..." otočil sa a na jeho prekvapenie tam bola. Práve vtedy boli dvere otvorené a ona neutiekla! Hm... šiel preč. "P-počkaj..." prehovorila neisto naňho. "Hm?" "Prosím...zastri tie okna..." nervózne sa hrala s prstami. "Ty sa bojíš?" pootvoril viac oči. "Nemusíš sa báť...tu ti nič nehrozí." šiel ku oknu.: "Pozri sa...ani ja ti neublížim. Len...proste nenávidím tvojho otca. Zabil mi matku aj keď nebola upírom. Čo je toto za spravodlivosť..." Rukia sklonila smutne hlavu. Súhlasila s hubením upírov, ale toto naozaj nevedela. Nemyslela si, že by jej otec zabíjal aj ľudí. "Chápem.." smutne povedala. "Čo?" prekvapene sa za ňou otočil. Čakal, že ho bude chrániť. "Je mi to moc ľúto. Neviem aké to je, keď ti zabijú rodinu...ale tu slovo prepáč naozaj nemá váhu... Vždy som bola na otca hrdá...ale po tomto... Ja ti verím. Aj keď druhá polovička sa s tým nechce zmieriť." kľakla si smutne na zem.: "Ale asi je to pravda, keď to robíš z pomsty..." "Prinesiem ti vodu a nejaké sviečky." odišiel.

Netrvalo dlho a už bol späť. Ponáhľal sa aby sa nemusela báť. Dobre zná ten pocit. A presne vie ako sa musí z toho všetkého cítiť.: "Keby niečo, zakrič." položil sviečky aj s vodou na stolík a potom sa pohol von z izby. "Počkaj ešte!" postavila sa.: "Nemohol by si....ostať tu??" "Fajn...ako chceš." vydýchol si a šiel ku posteli. Rukia si ľahla a prikryla sa, zatiaľ čo si Toushirou sadol ku boku postele. "Čo plánuješ spraviť??" spýtala sa ho po chvíli. "Nebuď zvedavá." Nemám ani poňatia... pomyslel si. "A to tu bývaš úplne sám??" "Hej..." "Ako si sa vlastne zachránil? Nebýva ti tu smutno??" "Prestaň sa ma pýtať také otázky..." nahrnuli sa mu slzy do oči, ale bol od nej otočený tak to nebolo na ňom vidieť. "Ako dlho si tu?? Prečo nie si medzi ľuďmi?" "Prestaň!!" vyštekol na ňu a odpochodoval preč. "Prep..." nestihla dopovedať pretože zabuchol za sebou dvere a zamkol je.: "Prepáč!" zakričala mu s výčitkami a potom sa smutne otočila.

Toushirou sa podoprel rukou o stenu a priložil si k nej hlavu.: Je to tak nespravodlivé.... Prečo ani po tom dlhom čase to neprešlo?? To, že časom všetko prejde je blbosť, bolí to čoraz viac. stisol pevne oči a na zem dopadli dve jeho slzy.: Cítim sa tak sám.... Prázdne... vzlykal po tichu.

***************
Počas celej noci sa Byakuya snažil zohnať tých najlepších zabijakov. Tomu kto uspeje ponúkal veľké bohatstvo. Jeho manželka preplakala hodiny čo sa tak bála o Rukiu a prestala jesť. Ichigo bol nervózny, nevedel čo má robiť, furt pochodoval po hrade a snažil sa ukľudniť, že Rukia je ešte živá.

****RÁNO****
Trhnutím sa posadila, pretože zadriemala. Poobzerala sa po izbe a na to sa jej nahrnuli slzy do oči. Bola sklamaná...že toto všetko je realita a nie sen. Postavila sa a po špičkách šla ku dverám. Keď sa je ale pokúsila otvoriť, boli zamknuté. Rukia sklonila smutne hlavu a vzdychla si od toľkého nešťastia. Tak veľmi sa chcela vrátiť domov a spýtať sa otca ako mohol také niečo spraviť. Ako mohol zabiť človeka?? Alebo mu klame ten upír?? Nie, to je potom veľmi dobrý herec. Keď sa ho minulý večer slovne dotkla videla v jeho očiach slzy a cítila, že je veľmi smutný. Ani nevedela prečo sa mu ospravedlnila. Kde našla tu trošku súcitu v sebe, keď sa ho tak veľmi bála. Z myšlienok ju vytiahol pocit. Uvedomila si, že sa jej dá na záchod, ale je zamknutá... "H-halo??" neisto zabúchala na dvere. Chvíľu čakala, ale nikto neotvoril. "Halo?!" opäť zabúchala.

Prešlo pár minúť a už pobuchovala po dverách ako na poplach. "Hej, hej! Kľudni sa dobre?" naraz otvoril a Rukia mu skoro vpadla do náručia. Hneď sa aj od neho vzdialila. "Tie dvere, nemusíš je hneď v prvý deň rozobrať." zagúľal očami.: "Čo máš za problém??" "Je tu niekde záchod???" nervózne sklonila hlavu. "Poď. Ukážem...." pomaly s odstupom ho nasledovala.

"Sem..." otvoril jej dvere, keď boli na mieste. Vošla dnu a zavrela sa, potom sa poobzerala po miestnosti. "Hlavne nič neskúšaj. O minútu otvorím..." ozval sa jeho hlas z druhej strany dverí.

Zatiaľ na hrade Kuchiki kráľ konečne zohnal gardu odvážlivcov. Medzi nimi boli aj taký o ktorých sa rozniesli chýry, že sú naozaj dobrí. "Vašou povinnosťou je zachrániť princeznú Rukiu a to za každú cenu! Ako trofej mi doneste hlavu toho bastarda! Ak sa vám to podarí obsypem vás zlatom. Bežte!" prikázal a všetci si pobrali zbrane. Ichigo ich pozoroval. Modlil sa o to aby sa im to podarilo. Nepatril medzi tých, čo by hubili upírov. Takmer ani nemal poňatia čo to majú za zbrane a ako ho vlastne zabiť. Garda vyrazila na cestu a o čosi neskôr vošli do lesa.
to be continued...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Danique Danique | Web | 19. února 2012 v 16:57 | Reagovat

Oooo, to bola super kapitola! Vlastne celá táto poviedka je super :D Páči sa mi, aký je ten Toushirou citlivý :D Dúfam že ho nezabijú *vzlyk*

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 20. února 2012 v 15:27 | Reagovat

chudak Toushiro ale lutujem aj Rukiu...no som zvedava co ta garda docieli :D tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

3 Kikio Vega (Shizue) Kikio Vega (Shizue) | Web | 22. února 2012 v 16:15 | Reagovat

to s tým nožíkom mi prišlo ako v Sultánovi :D hh *:D A Inak super kapča teším na pookráčko :P

4 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 24. února 2012 v 23:10 | Reagovat

Rangiku: nechce sa mi akosi veriť, že by Byakuya bol zodpovedný za smrť Toushirových rodičov, je to naozaj smutné, čo sa stalo :-( A chúďa aj Rukia, musí za to trpieť... Ale som veľmi zvedavá, či ich tá garda nájde a keď aj áno, čo sa bude diať. Teším sa na pokračovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Banner: