Separation - 2.KAPITOLA

9. února 2012 v 17:05 | Shandris |  Separation
Pokráčko story, snáď bude baviť:) To, že v tomto story sú upíry neznamená, že to je hlavnou pointou:D O tie schopnosti ani tak nejde:) Len aby ste vedeli:)



Kapitola 2.Únos
Na hrade Kuchiki sa odohrávala významná slávnosť. Jeho dcéra nadobudla 17 rokov a vydávala sa. Byakuya bol hrdý na svoju dcéru ako sa len dalo.
No svojho budúceho zaťa nemal moc v láske, ale bol to človek z veľmi dobre situovanej rodiny. Bohatej a významnej. Ichigovi rodičia boli totiž obchodníci zbožia. "Kurosaki Ichigo..." prehovoril naňho.: "Dnes moja dcéra...bude niesť tvoje priezvisko. Neskriv jej ani jeden vlások, ináč by som ťa potom ja skrivil. Je veľmi citlivá, dobrá a milá. A hlavne šťastná. Ak ju uvidím čo i len raz plakať vďaka tebe skončil si. Rozumeli sme si??" pozrel prísne na Ichiga a ten sa až zapotil. "A-ano.." "Dobre...a teraz bež za svojou nevestou. Nech nečaká na svojho ženícha. To by bola potupa..." "Jasne...už idem." postavil sa, keď niečo naraz započuli.

****PRED TÝM****
Rukia vyšla šťastne na balkón. Už len pár minút ju delilo od zväzku a rozlúčkou zo slobodou. Oblečené mala na sebe krásne biele dlhé šaty a bielu ružu vo vlasoch. Pozerala sa na svet okolo seba. Prišiel jej tak krásny.: "Ichigo...." zamilovane vzdychla. "Baf!" naraz sa za ňou ozval hlas a ona sa trhnutím otočila. Nad dverami sa držala o stenu neznáma postava. Zoskočil a zavrel dvere.: "Ľutujem...ale dnes sa ešte nebudeš vydávať." blížil sa k nej bielovlasý chlapec. "Č-čo po mne chceš?? Ja ťa nepoznám!" prestrašene cúvla. Jeho oči boli tyrkysové s uženými zreničkami a jeho pohľady boli ako by mal na ňu chuť. Akoby ju chcel znásilniť. "Nepoznáš??? Chudinka..." usmial sa a zdvihol ruku. Mal na nej pazúre a jej došlo, že to je.: "Upír!!!!!" začala kričať na plné hrdlo a to započul celý hrad. Toushirou na ňu zasyčal a schmatol ju za ruku. "Pusť ma ty prašivec!!" kopla ho no on ju k sebe strhol a pevne schytil.: "Jau to bolelo. Jemnejšie slova by nešli?? Ako napríklad...." zamyslel sa.: "Beštia?? Alebo monštrum??" vyskočil s ňou na zábradlie. Kopala, kusala, rukami ho šľahala, no on nepovolil.

"Rukia!!" rozbehol sa rýchlo za ňou. Sral na to, že ak ženích uvidí svoju nevestu pred svadbou prinesie to smolu. Čo je to oproti tomu, ak by jej hrozila teraz smrť.: "Rukia!" vyrazil dvere. "O ou...spravili sme rozruch. Pôjdeme radšej inam. Predsa nechceme aby sa mi niečo stalo...." vysmiato jej povedal a zoskočil aj s ňou. Ichigo vletel na balkón a snažil sa ich zachytiť no nestihol.: "Nieeeee!!!!!" s vystretou rukou za ňou kričal. Toushirou, ktorý mal na sebe dlhý plášť sa zmenil na krídla a vzlietol do výšky. "Ichigo!!!!" zo slzami v očiach naňho kričala. Na balkón pribehla polovina ľudí aj s kráľom. Byakuya vyceril zuby.: "Parchant! Stráže!! Okamžite mi dajte koňa!!" rozbehol sa aj s Ichigom na dvor. Tam s najrýchlejšími koňmi sa snažili sledovať Toushira.

"Teraz nás vidia....a teraz nie!" spokojne si prehovoril a zmizol v hmle, ktorá vyžarovala z hlbokého lesa. Jazdci zastavili pred ním, pretože ich kone začali erdžať a nervózne sa hýbať. "No tak poď sakra!" kôň sa zdvihol na zadné a zhodil svojho jazdcu. Ani jedného tam neprinútili vojsť. "Ku*va!!! To nie je možné!!" syčal naštvane Ichigo. Dobre vedel, že ak vstúpi do lesa zomrie. Poznal legendu... Ale Rukiu chcel zachrániť! No ako, keď sa k nej ani nedostane??? Byakuya naštvane pozeral na les.: "Okamžite vyšleme najlepších vojakov!!" syčal po všetkých. "To už môže byť neskoro! Ja tam idem!" odhodlane povedal Ichigo a kopol koňa silnejšie, ale aj tak sa nepohol. "Kurosaki, ten les je peklo, neprežiješ v ňom ani minútu! Okamžite prineste tých najlepších zabijakov upírov!" nedokázal si predstaviť, že by svoju dcéru už nikdy nevidel. Po chvíli bola družina na mieste a obaja aj s nimi vošli pešo rýchlo do lesa.

***************
Uprostred tmavého, strašidelného lesa sa nachádzal ohromný hrad. Z vonku vyvolával des a hrôzu no z vnútra bol útulný a čistý.

"Pusť ma!!! Pusť ma, počuješ?!!!" kričala celý čas po ňom, pokiaľ ju nehodil na podlahu ako vrece zemiakov a ona sa omráčene pomocou rúk podvihla. No stále ležala. "Spokojná??" Pristal vedľa nej a jeho krídla sa zmenili späť na dlhý plášť. "Môj otec ťa nájde a zabije!!!" nahnevane mu vravela. "Samozrejme... Akurát to nebude tak ako chceš ty. Ten parchant musí prísť aby si vyzdvihol tvoje telo." vytiahol meč.: "Nemôžem sa dočkať toho ako sa zatvári, keď ťa zbadá......mŕtvu...!" to posledné slovo povedal tak strašidelne až sa celá zatriasla. "A potom....ho prebodnem týmto mečom. Tým, ktorým prebodnem aj teba! Nakoniec sa napijem z vašej krvi..." spravil k nej krok. Rukia sa vystrašene pomocou plazenia vzdialovala.: "Prosím nie!! Dám ti čo budeš chcieť!" s tečúcimi slzami sa ho spýtala.: "Peniaze? Dám ti koľko budeš chcieť, len ma prosím pusť!" Pozeral sa na ňu hrdým pohľadom.: "Peniaze si strč do zadku! Mojich rodičov mi nevrátia!" "Rodičov?" "Dievčatko nevie. Určite si sa vždy tešila, keď tvoj otec zabíjal upírov, hm?? Ale toho dňa spravil životnú chybu." otočil sa od nej.: "Bez súcitu pozabíjal mojich rodičov." od zlosti až naškriepil zubami.: "A vieš čo je na tom to najsmutnejšie?? Že môj otec zavrhol túto mohutnú moc! Len kvôli láske k človeku!! Počuješ?! Tvoj "milovaný" tatinko zabil človeka!!! Surovo ich vyvraždil!!" "To ti nebudem veriť, upír!!!!" skríkla po ňom.: "On by nikdy nezabil normálneho nevinného človeka!" "Že nie?!" zúžili sa mu zreničky. Prišiel k nej, schmatol ju za golier a zdvihol.: "Presvedčím ťa!! Toto....toto čo mám ja nemá žiadny upír!!" jej ruku si priložil na hruď a ona pootvorila od prekvapenia oči. Jeho srdce...bilo! "T-to...." zhrozene sa mu pozerala do oči, v ktorých sa mu zreničky zväčšili. "Nie je...možné...." šepkala. "No? Ako mi vysvetlíš, že mi bije srdce??" pustil ju a ona spadla na zem. "Teraz som ako ty....som človek. Rasa ktorú zo srdca nenávidím... Už chápeš?? Peniaze sú mi na dve rite. Ja chcem aby trpel...tak ako ja v ten deň..." vytasil na ňu meč. Rukia prestrašene cúvala až sa ocitla za ňou stena. "Moje tajomstvo si vezmeš do hrobu." zahnal sa ním a Rukii vyhŕkli slzy z oči, čo ich tak silno stisla. Hlavu dala do strany. Práve šla zomrieť. Smrti sa veľmi bála. Nikdy si nemyslela, že sa nedožije svadby. Práve vtedy keď sa mala vydávať. Celý život sa jej premietol v myšlienkach. Smrť si po ňu prišla....

Toushirou prekvapene otvoril oči. Bol už tak blízko od toho aby ju zabil, ale jeho ruka sa nesmierne triasla. Na toto celý život čakal tak prečo to nedokončí??? Dokáže vôbec niekoho zabiť?? Pred očami videl obraz svojej matky. Na sucho preglgol zatiaľ čo Rukia otvorila jedno zaslzené oko. Prečo ju tak mučí? Ak ju chce zabiť, nech to spraví ihneď! Jeho pohľad bol smutný a súcitný. Nemohol zabiť niekoho, kto nemal nič spoločné zo smrťou jeho rodičov. Veď vtedy nosila ešte takmer plienky. Zamračil sa aby prekryl pocity a dal meč stranou.: "Rozmyslel som si to.... Budeš mojim väzňom... To bude oveľa viac zaujímavejšie" Na jeho slova Rukia spadla s výdychom, že žije na zem a rozplakala sa ešte viac. Bála sa....veľmi, ale teraz ďakovala bohu, že ešte žije. Bez slova na ňu pozeral.: "Vstaň... Revať si môžeš aj v izbe. Ja to počúvať nebudem." chytil ju za ruku a ťahal do izby, kde ju následne zavrel. Zamkol...a šiel za svojimi mazličkami.

***************
Medzitým Byakuya s Ichigom stratili celú čatu. Bytosti, ktoré žili v lese ich bez toho aby ich videli a počuli vyzabíjali. Nakoniec si nechali ako čerešňu na torte Ichiga a Byakuyu. Keď už im smrť takmer dýchala na chrbát Byakuyu napadlo radikálnejšie riešenie. "Rýchlo! Vstaň!" vystrelil dozadu aby beštie nemali šancu po nich skočiť. Obaja začali utekať smerom von z lesa a potom nasadli na kone.: "Poďme Kurosaki, nesmieme stratiť ani sekundu! Musíme čo najrýchlejšie zohnať tých najlepších lovcov!" Nechceli zomrieť, museli získať Rukiu späť, ale mŕtvy to nedosiahnu.

Toushirou pristal na jednom z posledných stromov a zbadal ich už v diaľke ako utekajú na koňoch preč.: "Heh....zbabelci..." vyškeril sa a odletel preč.

****V HRADE****
Bol už podvečer a Rukia sa snažila otvoriť dvere. Strašne sa bála. Myslela na svojho otca a Ichiga. Čo ak šli do lesa a zomreli?? Stále len plakala a cítila sa tak bezmocne. V tom vošiel cez okno dnu Toushirou.: "Neradím ti utekať. Okno je príliš vysoko a dvere sú zamknuté. Aj keby sa ti podarilo dostať von z tohto hradu, moji maznáčikovia ťa zastavia." "Čo je s mojím otcom!!" bežala k nemu a chcela naňho zaútočiť, ale Toushirou jej chytil obe ruky a hodil na posteľ aj so sebou. Usmial sa.: "Tvoj otec.....je zbabelec! Zmrd to prežil." zhnusene jej povedal.: "Ale tak čo už no.... Aspoň bude môcť trpieť, že nemôže nič spraviť..." zabodol sa jej do očí. Rukia sa naňho vystrašene pozerala. Bála sa toho čo asi tak plánuje.: "Pusť ma prosím..." po tichu prehovorila. On sa len v tichosti postavil a šiel ku dverám.: "Za chvíľu ťa čaká večera...dúfam, že si hladná. A tie šaty....boli krásne, len škoda, že si si je zničila." Pozrela sa na ne. Boli zašpinené a zdola dotrhané.: "Ahh!" hodila po ňom prvé čo zbadala a on vysmiato zavrel za sebou dvere. Rukia sa potom rozplakala ešte viac.
to be continued...


Takéto svadobné šaty má na sebe Rukia:) Už keď som náhodne našla obrázok s mojím mini popisom som vám ho sem dala aby ste si je vedeli lepšie predstaviť:) A presne tam má aj tu bielu ružu:D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Shizue Asahi Shizue Asahi | Web | 9. února 2012 v 17:42 | Reagovat

krása :D T

2 Kikio Vega (Shizue) Kikio Vega (Shizue) | Web | 9. února 2012 v 17:44 | Reagovat

Super chvíľku mi to pripomínalo Kráska a Zviera ale inak superr :D Toushiro jaký perverzný a drsný wampire :D hh takže iba polovičný,teším na další diel :P

3 Danique Danique | Web | 10. února 2012 v 19:39 | Reagovat

,, Neskriv jej ani jeden vlások, ináč by som ťa potom ja skrivil. '' tá veta ma úplne zabila XDDD
Toto bola zaujímavá kapitola, ja som vedela že to dieťa ktorému zabili rodičov bude Toushirou! :D

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 13. února 2012 v 19:04 | Reagovat

no teda som zvedava ako sa to rozvinie :-) skoda ze Rukii ta svadba nevydala ale co uz :D tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

5 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 18. února 2012 v 0:00 | Reagovat

Rangiku: pokračuje to vážne zaujímavo :-) A škoda tých šiat, sú fakt prekrásne :-) Teším sa na ďalšiu kapitolku :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Banner: